Európska sieť pre podporu zdravia na pracovisku (ENWHP)

Slovo zdravie prestane byť iba slovom práve vo chvíli, keď sa podlomí. Vtedy sa stane tým najvytúženejším cieľom aký si môžeme dať. Aj v Európe sa zdravie stalo najcennejším vlastníctvom a zároveň témou číslo jeden Európskej Komisie. Až 23,5% populácie krajín EÚ totiž trpí chronickými ochoreniami a asi ďalších 19% má rôzne zdravotné problémy. Tieto čísla sú alarmujúce ako v súvislosti s výkonnosťou ekonomiky, tak s ohľadom na starnutie pracovnej sily.


Európska Komisia podporuje prostredníctvom svojich grantových agentúr viaceré projekty zamerané na podporu zdravia, ktorých cieľom je zachovať zdravie človeka čo najdlhšie. Pobyt na pracovisku dokáže priamo ovplyvniť naše zdravie aj preto, že tu strávime v priemere 40% času ročne. Práve pracovisko je vhodným miestom, kde sa dá pozitívne ovplyvniť životný štýl a tým znižovať účinok rizikových faktorov na naše zdravie. Jedným z inštitútov EÚ je aj Európska sieť pre podporu zdravia na pracovisku (ENWHP), ktorá má svoje národné kontaktné body (NCO), ktoré sprostredkúvajú a koordinujú jej aktivity v danej krajine. Slovenským NCO je Ústav normálnej a patologickej fyziológie (ÚNPF) SAV v Bratislave, ktorý sa stal koordinátorom podpory zdravia na pracovisku v rámci projektu Pohnime Európou.


Európsky parlament už v r. 2002 vydal rozhodnutie, v ktorom konštatuje, že do aktivít zameraných na podporu zdravia sa okrem inštitúcii zameraných profesionálne na verejné zdravotníctvo musia zapojiť aj výskumné pracoviská, ktoré môžu odovzdať tie výsledky svojej činnosti, ktoré sa dajú aplikovať do každodennej praxe. ÚNPF SAV je jedným z mála pracovísk základného výskumu v oblasti lekárskych vied v Európe, ktoré rozvíjajú integratívny pohľad na tie mechanizmy ľudského organizmu, ktoré sa rozhodujúcim spôsobom podieľajú na udržiavaní a rozvoji zdravia. Práve tento ústav je Centrom Excelentnosti pre štúdium regulačnej úlohy oxidu dusnatého v ochoreniach z civilizácie a špecializuje sa na skúmanie činnosti srdcovo-cievneho a nervového systému za normálnych i chorobných podmienok, ktoré sú najčastejšími príčinami ochorení a úmrtí. Na ústave sú rozvinuté genetické, štrukturálne, fyziologické, farmakologické metodiky i modely na analýzu sociálnych vplyvov na reguláciu krvného tlaku. Výsledky takéhoto integrovaného prístupu priniesli svoje ovocie v podobe ich širokej medzinárodnej akceptácie a bohatej medzinárodnej spolupráce v Európe i v zámorí. Poruchy nervového systému patria k tým, ktorých liečenie je dlhodobé, drahé a vyčerpáva aj rodinných príslušníkov. Laboratóriá ústavu zamerané na túto oblasť výskumu okrem špecializovaného medicínskeho prístupu využívajú aj skúmanie vybraných psychosociálnych činiteľov. Ich výsledky našli uplatnenie napr. v kozmickom výskume a v klinike pri vyšetrení motoriky pohybu, alebo okohybných regulácií. Srdcovo-cievny a nervový systém sú dva systémy ľudského organizmu, ktoré sú kľúčové pre zdravé zvládnutie demografických zmien, recesiu ekonomiky, starnutie a s nim spojené predlžovanie odchodu do dôchodku.


Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV sa stal národným kontaktným bodom pre Európsku sieť pre podporu zdravia na pracovisku na základe oslovenia v r. 2005. V nasledujúcich rokoch ústav koordinoval na Slovensku projekt s názvom Pohnime Európou (Move Europe). V základnej fáze sa jednalo o prieskum zameraný na to, ako zamestnávatelia v EÚ prispievajú k znižovaniu stresu na pracovisku, k boju s alkoholizmom, k zdravej výžive a telesnej aktivite v mimopracovnom čase svojich zamestnancov. Podľa výsledkov sme sa umiestnili v strede tabuľky pred niektorými bohatšími štátmi s dlhšou tradíciou v podpore zdravia na pracovisku. Ostáva však otázkou, či naši zamestnávatelia odpovede na niektoré otázky prieskumu neprikrášlili. Vynikajúcim výsledkom totiž odporuje skutočnosť, že naši občania umierajú skôr, ako v iných krajinách vyspelej Európy.


Pôvodný názov aktivity Pohnime Európou ostal aj naďalej ako motto pre aktivity nasledujúce. V súčasnej dobe je Európska sieť pre podporu zdravia na pracovisku zameraná na problematiku jedincov s chronickými ochoreniami a predovšetkým na ich čo najrýchlejšie opätovné zapojenie sa do pracovného procesu. Zamestnávatelia to v dnešnej dobe ľahké nemajú. Denne počúvame správy o stave zamestnanosti a o krachu rôznych firiem. Podpora zdravia na pracovisku sa tak stáva marginalizovanou témou oproti samotnej zamestanosti. Ozdravovaná ekonomika by práve teraz mohla nájsť svojho spojenca práve v zlepšovaní podmienok na pracovisku smerom k zdravému životnému štýlu.